Ktorékoľvek z „riešení“ – podriadenie, rozprášenie či zrušenie špeciálnej prokuratúry – zvolí štvrtá vláda Roberta Fica, potenciál stať sa jedným z „najprotiprávnoštátnejších“ krokov tejto garnitúry majú všetky.
Keby sa neblížil deadline na schválenie rozpočtu, tak ako prioritná agenda koalície by „reforma“ špeciálnej prokuratúry bola bez konkurencie.
Podozrenie, že prioritnejšie nemôže byť nič z toho jednoduchého dôvodu, že vlastná sloboda má v očiach Fica a spol. vysokú hodnotu, sa vnucuje samo. Napokon, deň čo deň dávno pred voľbami sa to (bezvýsledne) pripomínalo.
Spochybňovať, že beztrestnosť je kľúčový volebný program SmeroHlasu, sa ani nedá – ešte to by tak chýbalo.
Priznajme si však jedno: počas nasledujúcich štyroch rokov by jedného z „našich ľudí“ nedostalo pred súdy ani pätnásť Lipšicov. Pomsta je takto motív, ktorého váhu zvyšuje osamelosť a bezbrannosť, ktoré by čakali na „špeciál“ v nových časoch.
Dáme si ukázať, či v súvislosti s konzultáciami s Európskou komisiou, ktoré Fico priznal, z toho niečo aj vyplýva.
